Píp, esemeska...  "Dnes fotíme bíle Ivančice, Sraz v jednu".  Hovorím si, to znie dobre a pretože nevlídne počasie nevadí, tak je rozhodnuté.

Na mieste stretnutia už čaká Luděk  s dalšími dvoma účastníkmi výletu. Po krátkej debate a (dnes atypickom) rituále prípravy vyrážame do mesta. Zasnežené námestie je síce pekné, ale niečo tomu chýba. To chce biele strechy!

Naspäť  k autám a hurá na kopec, biele strechy čakajú!

Po odbočení na zasneženú poľnú cestu a vystúpaní pár výškových metrov boli zpozorované zaujímavé,  horizontálně pokrivené prírodné vertikály, ktoré stálo za to odfotiť. Zastavili sme a v dobrej nálade ich fotili. Obzvlášť účinný sa v tomto ukázal Luďkov kanón (Canon) s Tamronom (tzv. Camron).

Dorazili sme  na miesto nedaľeko Jakuba,  a je to tam. Mesto s bielymi strechami ako na dlani. Čas medzitým pokročil takže sa nikto nezdržiava a fotí. V éteru zaznel nápad vrátiť sa autom odťialto priamo dolu proti vrstevnici. Luďkovi sa nápad (neviem prečo) nepáči.

Je hotovo, dofotené. A bolo to pekné, moc pekné aj keď počasie nie úplne prialo. Posledná prvá sobota v esiaci roku 2018 sa vydarila. Mám radosť a teším sa. Teším sa na budúcu vychádzku v novom roku, na vás, na fotenie, na každú jednu chviľu na tomto svete.

Peter Mikus